106. výročie umrtia Františky Hablawetzovej

Dnes 26. októbra si pripomíname 106.výročie umrtia Františky Hablawetzovej /26. októbra 1902 v Mníchove/. Jej manžela grófa Dionýza Andrássyho po smrti milovanej manželky ovládla ľútosť a hlboký smútok; no nesmútil len on, ale aj celé rožňavské okolie. Pre svoju manželku sa rozhodol postaviť samostatnú veľkolepú hrobku, v ktorej chcel byť tiež pochovaný po jej boku. Preto treba chápať stavbu mauzólea ako prejav nesmiernej vďaky a nikdy nehynúcej lásky k milovanej žene od úprimne smútiaceho manžela, ktorý napísal:

"Precítený hlbokými pocitmi veľkej vďačnosti, milosti a bezhraničnej lásky, požehnaným pozostatkom mojej drahej ženy a na dôkaz môjho večne trvajúceho žiaľu staviam tento panteón."

Projektovania stavby sa ujal hneď v roku 1902 budapeštiansky profesor architektúry Győző Czigler. Podľa jeho návrhov mala byť hrobkou jedna z bášt stredovekého hradu Krásna Hôrka alebo samostatná stavba na grófovom panstve. Dionýz však pred Cziglerovými návrhmi uprednostnil návrhy skupiny mníchovských umelcov. So stavebnými prácami sa začalo v marci v roku 1903 a hrobka bola aj s okolitým parkom postavená za jeden a pol roka. Presne na druhé výročie úmrtia Františky sa konal tzv. veľký krásnohorský pohreb, kedy boli grófkine telesné pozostatky prevezené z Mníchova a s veľkou slávou uložené do mauzólea. Dionýz prežil svoju manželku o 11 rokov, zomrel v roku 1913 v Palerme na Sicílii a tiež bol pochovaný v mauzóleu.

Projektantom mauzólea bol vtedy iba 28 ročný Richard Berndl (1875-1955), profesor na umelecko – priemyslovej škole v Mníchove. Stavbu viedol Eduard Schmucker, sochársku výzdobu exteriéru i interiéru vytvoril Max Frick, maliarske práce a návrhy na mozaikovú výzdobu sú dielom Karla Throlla, oltárnu výbavu spolu s ďalšími zlatníckymi prácami zhotovil Adolf Mayrhofer. Veľkú úlohu pri výstavbe mauzólea a riadení Dionýzovho panstva zohral István Sulyovszky. On vydával peniaze, rozdeľoval grófove dary a vytváral „kult Františky“ v kraji, ktorý prakticky nepoznala spolu s vďačnými Gemerčanmi, Zemplínčanmi, či Abovčanmi, tí sa o svojej dobrodinke dozvedali len z kvetnato napísaných novinových článkov.

Pohreb Františky Andrássyovej - 26. októbra 1904

26. októbra 1904 odprevádzal Dionýz svoju manželku na poslednej ceste z rožňavskej železničnej stanice do krásnohorského mauzólea. Bolo sychravé jesenné počasie a gróf kráčal za kočom s rakvou svojej Františky bez dáždnika, so sklonenou hlavou. Po veľkolepom obrade, ktorý celebroval arcibiskup Bubics, vniesli grófkinu truhlu do krypty, dnu ju sprevádzal už len Dionýz. Františku prežil o jedenásť rokov. Boli to roky hľadania, neustáleho spomínania, no predovšetkým konca jednej etapy našich dejín i dejín monockej vetvy rodu Andrássy. Celý grófov život sa točil okolo vedome, či nevedome budovaného kultu jeho zosnulej manželky. Okrem honosného mauzólea to bolo aj pietne múzeum na hrade Krásna Hôrka, ktoré malo pripomínať tú najcnostnejšiu ženu. V štyroch miestnostiach stredovekého hradu Andrássyovcov zhromaždil gróf všetko to, „čoho sa jej ruka dotkla a na čom spočinul jej pohľad.“ Vo Františkinom múzeu preto nájdeme drobnosti, ako je napríklad zátka zo šampanského z prvej manželskej večere, lístky na svetovú výstavu, rôzne suveníry z ciest, grófkinu peňaženku, jej šaty, topánky i pohárik, z ktorého krátko pred smrťou naposledy pila. Múzeum i s pôvodnými vitrínami z roku 1903 a tlačou vydanými inventármi je skutočne ojedinelým na našom území. Bohužiaľ v 50-tych a 60-tych rokoch 20. storočia bolo reinštalované a väčšina jeho exponátov bola umiestnená do depozitov, či jednoducho zničená. Medzi mnohými, dnes vo Františkinom múzeu nevystavenými predmetmi, boli aj doklady dobročinnosti grófskeho páru, ktorá po grófkinej smrti zintenzívnela. Dionýz zakladal sirotince, nadácie, múzeá i nemocnice pod menom svojej nebohej ženy.

Supeeer

ARS ANTIQUA EUROPAE IN VIA GOTHICA Medzinárodná prehliadka historickej hudby na Gotickej ceste

27.9.2008 SOBOTA

HRAD KRÁSNA HÔRKA
10.00 hod. HRADNÁ KAPLNKA
- MICHAL NOVENKO /CZ/ - organ

Gurmán objavil: Krásnohorské renesančné dni a gurmánske hody

Renesančné dni pod Krásnohorským hradom objavom vlastne nie sú. Chodíme tam každý rok, nevynechali sme ich ani tento, tretí rok. Atmosféra je tam výborná, okolie hradu na tento deň obsadia rytieri, mušketieri, jazdci a remeselníci. Ale kultúra môže ísť teraz bokom, o tej časti osláv si môžete prečítať tu. Gurmáni tam chodia pre výborné jedlo, ktoré každý rok pripravuje Rožňavská reštaurácia Tri Ruže, doplňujúc renesančnú atmosféru.

Jedlá na ktorých si mohol návštevník pochutiť boli výborné a niektoré by sa dali nazvať delikatesami. Ľuďom (aj nám) veľmi chutili tradičné lokše. My sme vyskúšali výbornú bryndzovú so smotanovo cesnakovou omáčkou. V ponuke bola aj lokša „na sladko“ - tvarohová, na ktorú Vám naliali čučoriedkový lekvár.

III. ročník Krásnohorských renesančných slávností sa vydaril

Pre 3 tis. hostí Krásnej Hôrky boli včera, pripravení rytieri, mušketieri, jazdci, a pochúťky od výmyslu sveta. Pod hradom vládla ozajstná pohoda, ale pri rôznych bojových ukážkach nejednému návštevníkovi tuhla v žilách krv. Nás veľmi oslovili aj pripravené jedlá.

Fotogaléria z koncertu Lucky Bílej

Úžasný koncert Lucie Bílej pod hradom Krásna Hôrka fotoobjektívom Ivana Kanalu

Na Krásnu Hôrku sa už tretí rok prinavráti stredovek

III. ročník Krásnohorských renesančných slávností sa začne večer, 29. augusta koncertom českej speváckej hviezdy Lucie Bílej, ktorá zaspieva v doprovode klavíristu Petra Maláska o 20.00 hod.

Lucie Bílá pod hradom Krásna Hôrka - VYŽREBOVANIE

III. KRÁSNOHORSKÉ HRADNÉ HRY

Občianske združenie Tri Ruže,
Obec Krásnohorské Podhradie, Mesto Rožňava a SNM – Múzeum Betliar VÁS POZÝVAJÚ

NA III. KRÁSNOHORSKÉ HRADNÉ HRY,
ktoré s budú konať pod hradom Krásna Hôrka

29. augusta o 20.00 hod. koncert LUCIE BÍLEJ
Vstupné 300,- Sk

30. augusta 2008 o 13.00 hod. „Prechádzka históriou“
Vstupné 100,- Sk, deti do 12 rokov zdarma. V programe vystúpi viac než 150 účinkujúcich:

Rytieri dvora Anjou z Debrecína, Škola rytierov z Egru, Szittya – lučištníci na koňoch z Miškolca, Piros Sándor a jeho skupina ako poľovná družina kráľa Ľudovíta, Členovia rytierského ráda Zlatej ostrohy z Diósgyőru; skupina Gábora Bethlena z Aszódu; Strelecký spolok Košice, člen regimentu Altblau a už tradičná MAGNA MORÁVIA.
„Cisárove nové šaty“ – divadelné predstavenie „Divadla na peróne“


Pochúťky z renesančnej kuchyne Vám ponúkne Reštaurácia „TRI RUŽE“

Podujatie sa koná s prispením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Zmena programu vyhradená.