Aktuality
|
Dátum: 06.06.2007 Zdroj: Július Barczi
Hneď po grófkinej smrti Dionýz vedel, že rakvu s pozostatkami svojej manželky chce uložiť do takej hrobky, ktorá v širokom okolí nebude mať páru a ktorá by vyjadrovala jeho „bezhraničnú lásku, vďačnosť a večne trvajúci smútok...“ Už v roku 1902 bol oslovený významný budapeštiansky architekt Győző Czigler (1850 – 1905), ktorý pracoval aj na reštaurovaní hradu Krásna Hôrka. Jeho predstavy však nevyhovovali grófovým požiadavkám, ktorý vedením výstavby mauzólea poveril správcu svojho panstva Sulyovszkého, ktorý vhodného architekta našiel v Mníchove. Mladý Richard Berndl (1875 – 1955) svojou „vynikajúcou kresliarskou technikou..., ľahkým náčrtom, okúzlil už takmer nespokojného objednávateľa, ktorý ho poveril vyhotovením návrhov, rozpočtu i technického popisu“ Berndl tvoriaci pod vplyvom nemeckej vetvy secesie jugendstil-u i rakúskeho sezesion-u, pôsobil v rodnej krajine i v susednom Rakúsku a mnoho rokov dokonca i v Brazílii. Základy hrobky sa začali kopať 22. marca 1903 a už po 18 mesiacoch nepretržitej práce bola v októbri roku 1904 dokončená scéna pre jeden z najpôsobivejších pohrebov v našich dejinách. Mauzóleum slávnostne vysvätil košický arcibiskup Žigmund Bubics 26. októbra 1904. Hrobka bola postavená v 10 hektárovom parku, ktorý je oplotením členený na viacero častí.
V najvnútornejšej, oddelenej vysokým kamenným múrom, bez zelene, sa nachádza samotné mauzóleum, postavené zo žiarivo bieleho vápenca. Exteriér stavby pôsobí ako mauzóleum ostrogótskeho kráľa Theodoricha zo 6. storočia v talianskej Ravenne a interiér s mramorovou a mozaikovou výzdobou bol vytvorený podľa vzoru ďalších ravennských – byzantských chrámov. Nie je však vylúčené, že na nemeckého architekta pôsobili aj príklady z jeho blízkeho okolia – v monumentalite nášho mauzólea sa ozýva germánsky titanizmus prvej polovice 19. storočia i tzv. Bismarckove veže, nachádzajúce sa v rôznych častiach sveta. Pred vstupom do hrobky stoja dve nadživotné sochy prísnych strážnych anjelov, dohliadajúce na plnenie odkazu nápisu PAX – pokoj, vyloženého z andezitových kociek pred kryptou. Nad portálom je vysoký reliéf zachytávajúci okrídlené alegorické postavy – géniov s fakľami obrátenými k zemi (vyhasnutý život) a erbom Andrássyovcov. Vo vnútri nás okúzli mystické transcendentálne prítmie a lesk farebných mramorových stien a mozaík, ktorých autorom je mníchovský maliar Karl Throll. Pozornosť však pútajú predovšetkým biele sarkofágy od sochára Maxa Fricka, ktoré boli vytvorené tiež podľa vzoru ravennských predlôh z 5. storočia. V pravom odpočíva gróf Dionýz, v ľavom Františka. Na bočných stenách sarkofágov orientovaných do vnútra priestoru sú reliéfne podobizne zosnulých vo vavrínovom venci medzi výjavmi, ktoré charakterizujú ich životy: na grófovom je zobrazený pes ako symbol vernosti, na grófkinom dostali miesto dobročinné scény sprevádzané tradičnými kresťanskými symbolmi. Autor reliéfov sa v značnej miere inšpiroval aj byzantským dekoratívnym sochárstvom 10. storočia. Na severe bol do apsidy umiestnený oltár sv. Františky Rímskej, vyrobený z mramoru a pozláteného bronzu. Najpôsobivejšia je však mozaiková výzdoba kupoly, kde sa na zlatom podklade nachádza 12 anjelov v životnej veľkosti s kresťanskými symbolmi v rukách. Dekoráciu exteriéru i interiéru dopĺňajú rôzne citáty, ktoré poukazujú na pominuteľnosť života a úprimný smútok staviteľa mauzólea. Týchto pár riadkov nestačí na opis a interpretáciu tak monumentálnej a bohato zdobenej hrobky, preto je dôležité ju navštíviť a na mieste sa presvedčiť, že skutočne ide o najzaujímavejší a o najkrajší príklad architektúry svojho druhu v strednej Európe...
|
| viac... |
|
Dátum: 09.05.2007 Zdroj: Korzár
Staroveké múry hradu Krásna Hôrka zažívajú čulý ruch väčšinou len v letnej sezóne. Po iné roky tu rôzne skupiny šermiarov, divadelných telies predvádzali dobový spôsob života, šermovali, dokonca pálili bosorku. Dnes je situácia iná. Múzeum nemá na podobné, divácky lákavé akcie, finančné prostriedky. Riaditeľka múzea Betliar Eva Lázárová by to však chcela zmeniť. Hrad chce ponúkať rôznym skupinám, ktoré by tu absolvovali renesančné večere v štýle grófov Andrássyovcov.
|
| viac... |
|
Dátum: 08.05.2007 Zdroj: http://vtipy.netroof.eu
Aquapark Krásna Hôrka - reklama
|
| viac... |
|
Dátum: 05.05.2007 Zdroj: Július Barczi
Je mnoho faktov o živote Dionýza a Františky, ktoré boli pred verejnosťou zámerne utajené. Až v nedávnej minulosti čiastočným prebádaním Františkinej písomnej pozostalosti boli zistené skutočnosti, ktoré doslova otriasli viac než sto rokov pestovanou legendou tridsaťšesťročného bezstarostného, no bezdetného manželstva.
Legendu starostlivo, už od grófkinej smrti v roku 1902, živil Dionýzov správca a priateľ Štefan Sulyovszky (1850 – 1929), ktorý zrejme ako jediný dokázal Dionýzovi v jeho nekonečnom smútku vyhovieť a postupne napĺňal jeho sen o večnosti ideálov, sen o svojej „ligotavej hviezde“ Františke. Nasledujúce údaje však neuberajú na význame posledných monockých Andrássyovcov a ani nespochybňujú ich pomoc tým, ktorí na ňu boli odkázaní. Naopak, zatiaľ len sčasti odhalené fakty o krízach spoločného života Františky a Dionýza Andrássyovcov, dodávajú ich príbehu punc príťažlivosti a kladú nové otázky, na ktoré sa odpovede hľadajú veľmi ťažko. Zachovalo sa nám päť Františkiných testamentov, z ktorých si pozornosť zasluhuje testament z 1. marca 1896, napísaný vo Florencii; v testamente sa dočítame: „V dôsledku nešťastných udalostí rozhodla som sa, že moja mŕtvola má byť odvezená do Gotin na spopolnenie a v jednej urne má byť uschovaná. Keď budem mať síl, postavím si kaplnku, kde bude uložená. Keby to môj dobrý muž neurobil, nech zostane môj popol na mieste spálenia. K môjmu neradostnému, nešťastnému rozhodnutiu prispel každý a všetci, dokonca aj tí, pre ktorých som konala dobro ...“ Len ťažko si dokážeme vysvetliť tieto riadky plné pesimizmu a smútku. V grófkiných predchádzajúcich testamentoch sa nestretávame s podobnými formuláciami, no nie je vylúčené, že už od 80-tych rokov prežívala ťažké obdobie. Usudzujeme tak na základe úryvkov v jej akomsi poetickom denníku, do ktorého si vypisovala verše a básne od rôznych autorov. Väčšina básní hovorí o ľudskej zlobe, nešťastí: „Kde žijú ľudia, rastie aj zlá burina, v hrudi každého človeka rastie a pestuje sa, a šľachetnému klíčku berie život. Láska zomiera od zeliny, ktorá sa volá egoizmus!“
Ubližovali jej Dionýzovi príbuzní? Napríklad jeho sestry, ktoré sa s bratom súdili o rodový majetok až do roku 1908... Dionýz so svojou dobráckou povahou zrejme nedokázal zmierniť Františkinu bolesť, nenachádzala potešenie ani uňho. Ďalší zápis v denníku znie: „Bože, som taká unavená! Vezmi ma konečne k sebe, pred schody Tvojho trónu, pošli ku mne posla, prešla som púštnou búrkou, strpela som utrpenie a podvod, ja som Bože, toľko trpela! Nie je toho ešte dosť?!“ Boh ju k sebe povolal 26. októbra 1902 v Mníchove, mala 64 rokov. Františka trpela pravdepodobne zákernou rakovinou, ktorá ju pripravila o všetky pekné chvíle života. Len jej verný Dionýz bol jej spoločníkom až do jej posledného vydýchnutia, v dobrom i zlom. Svoju „drahú ženu“ dočasne pochoval v Mníchove a všetky svoje sily sústredil na výstavbu monumentálnej hrobky – mauzólea v Krásnohorskom Podhradí. Františku doň pochovali presne na druhé výročie jej úmrtia, jej pohreb bol snáď tým najpôsobivejším „divadlom“ všetkých čias v našich dejinách. Na grófkinom sarkofágu je napísané: NON QVAM DIV SED QVAM BENE – Nie ako dlho, ale ako dobre...
|
| viac... |
|
Dátum: 04.04.2007 Zdroj: Július Barczi
Ďalšie roky života nášho páru vyznievajú skôr ako kapitoly zo staroružového romantického románu. Dionýz i napriek nesúhlasu a pravdepodobne aj konfliktom s otcom, tajne uzavrel dňa 6. apríla 1866 v Pise sobáš s milovanou neurodzenou Františkou. Tým sa vystavil riziku zatratenia spoločnosťou a odsúdenia jeho slávnym rodom, jemu však na tom nezáležalo.
Udalosti neskorších rokov ho dokonca vyniesli na vrchol európskej šľachty a spolu so svojou manželkou sa stal príkladom ideálneho magnáta a filantropa. Škandál znamenajúce morganatické manželstvo nemohlo mať iné následky ako grófove vydedenie. Jeho prísny otec mu v roku 1867 odňal páva prvorodeného, ktoré prešli na jeho mladšieho brata Juraja V. (1846 – 1871). V zahraničí žijúci Dionýz však nezostal úplne bez majetku, jeho živobytie zabezpečovali príjmy z drienovského majetku a z troch nájomných domov v Košiciach. Situácia sa však už o necelých šesť rokov zmenila, keď v roku 1871 zomrel jeho jediný brat a o rok na to aj jeho otec. Keďže krásnohorské panstvo bolo už v roku 1852 pretvorené na fideikomis, ktorý mohol dediť len (prvorodený) mužský potomok, dedičom obrovského majetku sa napokon stal Dionýz. Ani tento nečakane nadobudnutý majetok ho nedonútil vrátiť sa do rodnej krajiny. Rodinné podniky nezveľaďuje, neuzatvára obchody, nezúčastňuje sa zasadania uhorského parlamentu, ktorého je dedičným členom. Veľkostatok monockých Andrássyovcov preto spravovali za grófa Dionýza správcovia. Život v úzadí, v Mníchove, vo Viedni, vo Florencii, či v Prahe mu dáva možnosť rozvíjať vzťah ku krásnemu umeniu a literatúre. So svojou milovanou Františkou neustále cestuje. O tejto ich záľube svedčí veľké množstvo suvenírov vo Františkinom múzeu na Krásnej Hôrke, kde sa zachoval aj denník, do ktorého grófka zaznamenávala výdavky v mestách Pisa, Spezia, Zürich, Brussel, Brémy, Hamburg... Nás však bude zaujímať zvlášť jedna ich cesta, ktorá Františku prvý a zároveň posledný raz priviedla do rodiska jej manžela a na miesta, kde neskôr desaťročia velebili jej meno siroty, vdovy i biedni... V roku 1879 navštívil Krásnu Hôrku istý pár, ktorého podpisy sú i dnes dobre čitateľné v knihe návštev hradu: gróf a grófka Marengo. Záhadná dvojica ubytovaná v rožňavskom hoteli Čierny orol vzbudzovala pozornosť, keď dojatý gróf rozprával žene o svojich predkoch, ktorých prísne oči z portrétov sledovali každý krok svojho zatrateného potomka a jeho „nechcenej“ manželky.
Zasvätené rozprávanie Dionýza upútalo aj strážnika, ktorý v neznámych talianskych grófoch spoznal svojich pánov. Dodnes sa zachovali tie fialové šaty, ktoré mala v ten deň Františka oblečené. V Gemeri mala možnosť spoznať aj pomery, v akých žili zamestnanci panstva, preto sa v literatúre zo začiatku 20. storočia uvádza táto návšteva ako prvý impulz k dobročinnosti grófskeho páru. V nasledujúcich rokoch venovali na charitatívne účely niekoľko miliónov korún vo vtedajšej mene, ktorá mala neporovnateľne vyššiu hodnotu ako dnešná koruna...
|
| viac... |
|
Dátum: 03.03.2007 Zdroj: Július Barczi
Takmer každý deň prechádzame okolo krásneho pomníka, sochy veľkodušnej mecénky nášho mesta (Rožňava) Františky Andrássy-Hablawetz. Nikto z nás sa však nezamyslí nad jej osudom, či nad nesplnenými snami jej verného manžela Dionýza. Práve oni dvaja sú hlavnými postavami jedného z najfascinujúcejších a najzáhadnejších romantických príbehov v našich dejinách. Ich príbeh je snáď príbehom nenaplnenej lásky a túžby po večnosti.
Dnes je nám život pre vyššie ideály, z ktorého zostanú len dobré skutky, ako to hlása pamätná tabuľa v pietnom múzeu Františky na Krásnej Hôrke, vzdialený, a len ťažko uveríme tomu, že niekedy žili v našom Gemeri aj ľudia, pre ktorých bola krása svätá a pozemský život rituálom dobra. Náš príbeh sa začína v neďalekej dedine Dlhá Lúka 18. novembra 1835. V ten deň sa v tamojšom kaštieli narodil gróf Dionýz Andrássy, prvorodený syn grófa Juraja IV. Andrássyho (1797 – 1872) a grófky Františky Königsegg von Aulndorf. Rod Andrássy v tej dobe už takmer 200 rokov znamenal veľa v spoločenskom i hospodárskom živote Uhorska. Dionýzov otec Juraj IV., gemerský a šarišský župan, významný podporovateľ Uhorskej akadémie vied a Uhorského národného múzea, sa zaslúžil o rozvoj ťažby a spracovania železnej rudy. Preslávil drnavskú zlievareň, ktorú už v roku 1851 predstavil na prvej svetovej výstave v Kryštálovom paláci v Londýne. Nezáujem svojho syna o politickú kariéru a podnikanie možno vnímal ako sklamanie. Dionýz radšej kreslil, vyrezával a rád sa hrával s dedinskými chlapcami... Začiatkom 50-tych rokov 19. storočia ho otec poslal na štúdiá práva do Bonnu, ktoré úspešne ukončil v roku 1856. Neskôr pôsobil vo Viedni ako koncipient istej advokátskej kancelárie. Grófov pobyt vo Viedni znamenal zlom v jeho živote – spoznal tam svoju celoživotnú lásku, ženu, ktorá bola preňho „hviezdou - vodkyňou – dobrým géniom...“ Pôvod Františky Halawetz je záhadný a v súvislosti s ním nad faktami prevládajú dohady. Podľa dostupných prameňov sa narodila v marci alebo októbri v roku 1838 v rodine Franza Hablawetza a Barbary Dosler. Čím sa jej rodina živila nevieme. Podľa novinových správ zo začiatku 20. storočia boli Hablawetzovci hudobníci a Františka opernou speváčkou (jej brat August Egon bol dvorným operným spevákom). Toto málo pravdepodobné tvrdenie vyvracia ďalší článok z októbra roku 1904, ktorý o Františke (s najväčšou úctou) hovorí ako o tanečnici a o jej otcovi ako o krčmárovi. V nedávnej minulosti sa dokonca vyskytli špekulácie o jej židovskom pôvode, tieto sa však nepotvrdili. Okolnosti zoznámenia sa grófa s Františkou, ako aj ich spoločný život pred sobášom, sú nám neznáme. Isté však je, že Františka zasiahla do histórie jedného z najuznávanejších aristokratických rodov strednej Európy, a ak sú pravdivé Dionýzove slová o tom, že ona bola tá, ktorá ho viedla k dobročinnosti, ovplyvnila aj sociálny vývoj nielen v Rožňave, no v Gemeri vôbec...
|
| viac... |
|
Dátum: 13.11.2006 Zdroj: Korzár
Hrad Krásna Hôrka bude po šiestich mesiacoch opäť svietiť. Múzeum Betliar, ktoré túto národnú kultúrnu pamiatku spravuje, totiž opäť zapne osvetlenie, ktoré inštalovali okolo hradu pred tromi rokmi. Dôvodom neplánovanej prestávky bolo vandalstvo mladých chlapcov. V apríli sa zabávali hádzaním kameňov do svietidiel. Zničili tri veľké svetlomety osadené v zemi a ďalšie dve na stĺpoch. Súd po vypátraní páchateľov políciou rozhodol, že škodu múzeu uhradia. Riaditeľka Múzea Betliar Eva Lázárová potvrdila, že znovuosvetlenie hradu je možné hlavne vďaka rozhodnutiu súdu.
|
| viac... |
|
Dátum: 06.11.2006 Zdroj: www.bleskovky.sk
Najväčšími problémami, ktorým musia múzejníci čeliť pri správe hradu Krásna Hôrka, sa stalo obrúsené dláždenie nádvoria a vstupnej časti a nedostatočne nadimenzované odvodnenie jednotlivých nádvorí hradu. Finančná pomoc Nadácie, predstavujúca 90% rozpočtových nákladov, umožní vo veľkej miere skvalitniť prezentáciu dominanty Gemera, pričom samotná realizácia úprav, ktorá začala už v septembri, potrvá približne rok.
|
| viac... |
|
Dátum: 31.10.2006 Zdroj: Korzár
V nasledujúcich mesiacoch by mali návštevníci hradu Krásna Hôrka počítať s tým, že bez vhodnej a pevnej obuvi sa na jeho nádvoriach budú pohybovať s menšími problémami. Slovenské národné múzeum, Múzeum Betliar, totiž pristúpilo k výmene šmykľavej dlažby tak pred hlavnou bránou, ako aj na štyroch nádvoriach.
|
| viac... |
|
Dátum: 02.10.2006 Zdroj: www.economy.gov.sk
Ľubomír Jahnátek konštatoval, že počet čínskych návštevníkov v Slovenskej republike postupne rastie, aj keď ide zväčša o krátkodobé pobyty. „Najviac sa zaujímajú o hlavné mesto Bratislavu, slovenské hrady a zámky, predovšetkým Bojnice, Krásna Hôrka a Spišský hrad, Čičmany a Vysoké Tatry. Láka ich tiež jedinečný slovenský folklór a gastronómia“, konkretizoval minister turistické ciele čínskych klientov.
|
| viac... |
Strana: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 |
Reklama
|