Aktuality
|
Dátum: 22.10.2013 Zdroj: www.hradkrasnahorka.sk
O reakciu k najnovším zverejneným fotografiám z obnovy Krásnej Hôrky sme požiadali firmu ktorá mala obnovu hradu realizovať
Osoba, ktorá umiestnila fotky na WEB SNM ukazuje ako sa nádherne „pokračuje“ v prácach na obnove hradu a ako práce „úspešne napredujú“. Samozrejme nafotené sú len detaily, ktoré laikovi nič nepovedia, ale zábery sa snažia ukázať akýsi výkon a zložitosť. Avšak človek znalý problematiky a projektovej dokumentácii* vidí nelogický a zbytočne zložitý pracovný postup a tým aj nemožnosť splniť toľkokrát SNM deklarované rýchle napredovanie v prácach. Už spomínaná osoba, nám zverejnením fotiek potvrdila fakty, na ktoré sme projektantov upozornili už v mesiaci júl 2012 na obhliadke zhoreniska hradu ešte pred rokovacím konaním, KONKRETNE NA KOLÍZIU BUDÚCICH KONŠTRUKCII S NAVRHOVANÝM DOČASNYM PRESTREŠENÍM. Podľa nášho názoru práve táto kolízia spomaľuje práce. Je nám jasná veta z WEBU „ Z dôvodu bezpečnosti nie je umožnený vstup médiám do objektu staveniska.“ Rozumejte , že je to z dôvodu toho aby verejnosť nevidela ničotu!
Po preštudovaní PD a vzhliadnutí fotiek nemôžem uveriť vlastným očiam a musím vyjadriť údiv nad tým, že tieto fotky niekto zavesil na stránku SNM a že majú zdokumentovať prevedené práce defacto za posledných 10 mesiacov. A to ani keď zoberieme do úvahy nezmyselné vyjadrenia z reportáži TV novín Markíza odvysielanej 18.10.2013, ktoré mali za úlohu asi vdýchnuť obyvateľom zbedačeného Krásnohorského Podhradia optimizmus, že stavitelia a SNM robia čo môžu, ale keďže nevedia aká škridla bude, tak nemôžu v podstate robiť nič iné, len podpisovať dodatky, ktoré ich z nedodržiavanie termínov vyviňujú. Pozornému prehliadačovi fotiek neujde ani fakt, že na stavbe pracuje 6 pracovníkov. Kde sú ostatní zo strany SNM a uchádzača, ktorý práce realizuje deklarovaní pracovníci? Kde je toľkokrát spomínaných 25 až 90 pracovníkov, ktorí mali takmer non stop pracovať na hrade a zamestnať toľko miestnych ľudí? Pravdepodobne je ten hrad malý a nepomestia sa tam toľkí odborníci alebo možno zvyšní 84 pracovníci rozmýšľajú aká škridla sa umiestni na hrade.
Na fotkách sme identifikovali práce ukladania roštov pravdepodobne na objekte A3 a skúsenému oku odborníka neutečie, že vyššie spomínaný problém kolízií je naozaj značný a aj jednoznačný. Porovnaním PD (projektovej dokumentácie) havarijného prestrešenia 1. Etapy ktoré aj bolo minulý rok zrealizované je v kolízii s PD spodných nosných vmurovaných trámových roštov pod konštrukcie trvalých krovov. Po porovnaní PD spodných roštov s PD dočasného prestrešenia je jasné, že tento problém sa vyskytuje aj na objekte A1, B1, B3, B4 a aj na ostatných objektoch hradu. Napr. Spodný a stredný hrad nie je absolútne možné realizovať v zmysle PD! Tam je naprojektovaná a postavená nezmyselná oceľová konštrukcia, ktorú uvidíme ako použijú! Verte, že nijako – je to čistá škoda! Rošty, ktoré sa na vyššie spomenutých objektoch zrealizujú pod dočasným prestrešením sú realizované systémom absolútne nevhodným, neekonomickým a nenormálnym. Dokonca pri výstavbe týchto roštov nevedia ani využiť toľko medializovaný žeriav. Nesofistikované ukladanie roštov len znemožňuje pružné a rýchle budúce pokračovanie v prácach na vztyčovaní trvalých krovov a konštrukcií veží. Konštrukcie trvalých krovov sú v absolútnej kolízii s konštrukciami dočasného prestrešenia. Toto prestrešenie bude musieť byť zdemontované, no a hrad zostane opäť bez strechy, ale s kompletnými spodnými roštmi ktoré nijako neposlúžia ako hydroizolácia. No a týchto vyššie spomenutých 6 ľudí začne nesofistikovane a to najmä mediálne vztyčovať trvalé krovy. Som zvedavý kto zo SNM či MK SR im zabezpečí počasie bez dažďa možno na niekoľko ďalších dodatkov, alebo rovno rokov! Je tu možnosť, že postavia po rozobratí konštrukcií dočasných striech na zrealizované rošty ešte jedny dočasné krovy. „Hmm, pravdepodobne. Ešte že to nebude médiám umožnené pre vlastnú bezpečnosť sledovať.“ Samozrejme, že existuje spôsob, ako sa to dá postaviť či dostavať, ak to niekoho zaujíma ako, poznáme odpoveď.
Tieto kolízie boli jasné už z opisu budúcich konštrukcií, ktoré projektant opisoval na obhliadke v mesiaci júl 2012 a aj sme ich na danú problematiku upozornili. Projektant povedal, že si to nevieme predstaviť, že to bude OK! No a ako sa môžeme presvedčiť z fotodokumentácie, namiesto správ o rýchlom napredovaní prác zisťujeme, že majstri sa museli na jar a v lete tohto roku riadne potrápiť s prerábaním toho čo celú zimu realizovali preto, aby tam mohli dostať a osadiť ďalšie trámy – mimochodom tie, ktoré mali byť vysúťažené v 2. Etape a nie dodatkované ako to predviedli v dodatku č. 3, pretože sú súčasťou trvalých krovov a nie dočasného prestrešenia. To snáď každý vidí.
Aby tomu rozumel aj čitateľ, ktorý nemá skúsenosti s touto problematikou. Sofistikovaná firma vybavená odborníkmi a programami umožňujúce 3D projektovanie a následne výrobnou technológiou, vyrobí konštrukciu týchto spodných roštov, ktoré vidíme na fotkách objektu A3 za jeden jediný deň!
Potom takto pred pripravenú konštrukciu sú schopní skúsení pracovníci po dovezení na stavenisko umiestniť a poskladať na svoje miesto t.j. na koruny objektu A3 za maximálne 2 dni. Jedná sa totižto len o 8,29 m3 hranolov!!!
Ďalšia otázka je kto zaplatí prerábanie konštrukcií teda kolízií, ktoré sa deje čo jasne zrejmé nielen z fotiek, ale aj z PD. V rozpočtoch, ktoré nám boli zo SNM v zmysle info zákona doručené a takéto práce v nich nie sú vyšpecifikované. Že by to robili zadarmo? Alebo našli iný spôsob ako štát zaplatí zbytočnú prácu ale uchráni sa tak aspoň pred novinármi, ktorých by takáto zbabraná realizácia určite zaujímala?
... celé zle...!
Robert Pacalaj
|
| viac... |
|
Dátum: 21.10.2013 Zdroj:
V dňoch 21. – 24. októbra 2013 sa v kaštieli Betliar uskutoční 9. medzinárodná konferencia „Egypt a Rakúsko“. Podujatie zamerané na “Vnímanie Orientu v Strednej Európe (1800-1918)“ usporiadajú Nadácia Aigyptos a Slovenské národné múzeum – múzeum Betliar. Zúčastní sa na nej takmer 40 egyptológov a odborníkov ďalších disciplín z 10 krajín. Okrem Slovenska a krajín V4 (Čechy, Maďarsko, Poľsko) budú v Betliari zastúpení aj bádatelia z Chorvátska, Rakúska, Slovinska, Srbska, Talianska a USA.
Konferencia hosťovala v ostatných rokoch vo viacerých krajinách. Jej betliarsky diel je však prvou konferenciou východne od rieky Litavy. Andrássyovský kaštieľ v Betliari nebol zvolený pre túto akciu náhodne. V kaštieli sa jednak nachádza zbierka staroegyptských pamiatok, vrátane dvoch múmií a jednak jeden z predstaviteľov tohto rodu bol ministrom zahraničných vecí podunajskej monarchie. Gróf Július Andrássy (1823 – 1890) mal diplomatickú skúsenosť so zastupovaním Kossuthovej vlády v osmanskom Istanbule a viedol diplomaciu Rakúsko – Uhorska v rokoch 1871
– 1879. Jeho syn, gróf Július Andrássy mladší (1860–1929) zastával najprv v rokoch 1894–1895 post ministra a latere (uhorský minister pri panovníkovi) a v roku 1918 bol 10 dní vo funkcii ministra zahraničných vecí Rakúsko – Uhorska. Bol to on, kto prijal podmienky prímeria. Kaštieľ je tak príhodným symbolom medzinárodného diania a aj vzťahov medzi cisárskym impériom a Egyptom dynastie Muhammada Alího, ktorý bol formálne súčasťou Osmanskej ríše.
Záujmy Habsburskej monarchie zastupovali v Egypte konzuli už od polovice 18. storočia a vzájomné vzťahy možno v diplomatickej terminológii označiť ako intenzívne. Podľa projektu rakúskeho poddaného Aloisa Negrelliho (1799 – 1858) bol napríklad postavený Suezský kanál, na ktorom pracovalo aj asi 4.000 krajanov. Cisár František Jozef bol protokolárne najvyššie postaveným hosťom slávnostného otvorenia prieplavu v novembri 1869. Na tejto významnej udalosti ho sprevádzal aj gróf Július Andrássy, vtedajší ministerský predseda Rakúsko-Uhorska. Prítomnosť v Egypte využil cisár na výstup na vrchol najvyššej, Chufuovej (Cheopsovej) pyramídy. Egypt neskôr navštívili aj jeho manželka Alžbeta (Sisi) a syn Rudolf. Následník trónu František Ferdinand si tu niekoľko mesiacov úspešne liečil tuberkulózu.
Taktiež podunajská monarchia a Viedeň priťahovali egyptských mocipánov. Budúci chedív Abbás II Helmí (1874 – 1944) absolvoval prestížnu viedenskú vojenskú akadémiu Theresianum a neskôr sa dokonca oženil s uhorskou šľachtičnou, kontesou Mariannou Törökovou. Budúci egyptský a sudánsky kráľ Fuad I (1868 – 1936) zasa pôsobil v cisárskej metropole ako sultánov vojenský pridelenec a dokonca sa zabudol protokolárne rozlúčiť.
Ale aj neurodzení obyvatelia impéria, vrátane ľudí z územia Slovenska, dotvárali vzťahy Rakúska s Egyptom. Aj vďaka tomu, že medzi Terstom a Alexandriou premávala pravidelná lodná linka. Cena lístka bola ekvivalentom dnešných 480 - 650 €. Loďou vandroval v januári 1871 do Egypta aj rodák zo Slovenskej Ľupče, stolár Daniel Šustek (1846 – 1927), spolu-zakladateľ Matice slovenskej v USA. O svojich zážitkoch vydal v roku 1874 čítavý cestopis „Cesta ces Turecko a Egypt do Svätej Zeme“. Zvlášť dramatický je popis jeho železničného a pešieho putovania z Káhiry do Port Saidu, cez miesta, ktoré sú dnes dôverne známe slovenským egyptológom z poľsko-slovenskej archeologickej misie na Tell el-Retábí.
Okrem podobných dramatických príbehov budú na konferencii v angličtine prezentované aj ďalšie pohľady na Orient a Egypt z jednotlivých účastníckych krajín. Po finančnom zaistení vydania budú publikované v zborníku. Na programe konferencie je tiež oboznámenie zahraničných hostí s históriou a turistickým potenciálom Gemera. Nebude však chýbať ani séria slovenských prednášok pre domáce gemerské publikum. Ich témami budú príspevok k dejinám medzinárodných vzťahov („Brat či nepriateľ? Prvá mierová zmluva v dejinách a jej pozadie“; prednesie Mgr. Veronika Dubcová), súčasné
slovenské výskumy v Egypte („Slováci a archeologické výskumy na Tell el-Retábí“; prednesie Dr. Jozef Hudec) a slovenský pohľad na egyptský Orient („Egypt v slovenskej kultúre 19. storočia /1800 – 1918/“; prednesie Mgr. Martin Odler).
Veronika Dubcová priblíži zmluvu medzi Egyptom a Chetitskou ríšou, ktorá bola uzatvorená v 13. storočí p. n. l., po dlhoročnom vojenskom konflikte a rozhodujúcej bitke pri Kadeši. Dohoda je považovaná za prvú mierovú zmluvu v dejinách vôbec. Vykreslenie dôvodov a okolností jej uzatvorenia, či jej samotné znenie dovolia spoločne nahliadnuť do sveta politiky a diplomacie neskorej doby bronzovej, kedy hra mocných o vplyv na Blízkom východe nebola veľmi odlišná od tej dnešnej.
Jozef Hudec odprezentuje výsledky doterajších šiestich sezón slovenskej časti spoločného poľsko-slovenského archeologického výskumu na Tell el-Retábí v Egypte. Vykopávky tu odkrývajú viac ako 3000 rokov starú pevnosť, stojacu na pohrebisku záhadných Hyksósov. Pevnosť chránila východnú hranicu starého Egypta a predpokladá sa, že v jej blízkosti bol vybudovaný prastarý kanál, spájajúci nílsku deltu s Červeným morom. Lokalita je asi starovekým Pitomom, spomínaným v biblickej knihe Exodus.
Martin Odler vysvetlí, ako sa egyptománia v 19. storočí začala vzmáhať aj v Uhorsku. Slovensko, ako chudobnejšia časť monarchie, rozvíja kontakty s Egyptom v menšej miere, ich výsledky sú však nemenej zaujímavé. Prednáška priblíži osudy slovenských cestovateľov v Egypte, Egypt vo výtvarných a literárnych dielach umelcov pochádzajúcich zo Slovenska a takisto Egypt v dobovej slovenskej tlači. Pozrie sa aj na staroegyptské artefakty, ktoré sa v tomto období dostali do zbierok našich múzeí.
Všetky prednášky sa uskutočnia v budove historickej Radnice na Námestí baníkov v Rožňave so začiatkom o 17.00 hodine.
Tešíme sa na Vašu účasť!
Mgr. Silvia Lörinčíková
|
| viac... |
|
Dátum: 07.09.2013 Zdroj: MK
Odpoveď ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča na interpeláciu poslanca Národnej rady SR J. Mičovského a ďalších poslancov podanú 27. júna 2013 vo veci hradu Krásna Hôrka
|
| viac... |
|
Dátum: 31.08.2013 Zdroj: SNM
Na základe rozhodnutia MKSR je vstup do kaštieľa KAŽDÚ PRVÚ NEDEĽU v mesiaci voľný, najbližšie v nedeľu 1.septembra
Vstupy v týchto termínoch sú hodinové od 9.30 do 17.30, so začiatkom o: 9.30, 10.30, 11.30, 12.30, 13.30, 14.30, 15.30, 16.30, 17.30 hod.
Pokladňa v kaštieli Betliar:
telefón: +421 58 798 31 97
+421 918 728 400
|
| viac... |
|
Dátum: 28.08.2013 Zdroj: www.plus7dni.sk
Na zámku v Bojniciach strhli vzácny chránený brečtan. Dôvodom bol požiar hradu Krásna Hôrka, kde popínavé rastliny na obvodových stenách, siahajúce až k strešnej konštrukcii, skomplikovali priebeh a rozsah požiaru…
|
| viac... |
|
Dátum: 17.07.2013 Zdroj: www.rpa.sk
V osade v Krásnohorskom Podhradí sa včera uskutočnila prepremiéra dvojdielneho dokumentárneho filmu Nie zdať sa, ale byť! Dokument vyrobila RTVS a mapuje dopad požiaru na hrade Krásna Hôrka na spolunažívanie obyvateľov obce s dôrazom na spolunažívanie Rómov a Nerómov. “V tom prvom šoku po požiari ľudia začali hľadať vinníkov. A našli ich v rómskej osade. Už behom prvých hodín bolo jasné, že oheň neprichádza z rómskej osady. Bolo jasné, že príčinou ohňa nebolo len samotné zapálenie nejakého porastu, ale že aj štátne orgány si nesplnili svoje úlohy, ktoré si mali splniť. Tento dokument vznikol preto, aby sme ukázali divákom RTVS, že my nechceme vidieť problémy čiernobielo,” hovorí o dôvodoch vzniku dokumentu Attila Lovász, riaditeľ Centra národnostného vysielania RTVS.
Viac na www.rpa.sk
|
| viac... |
|
Dátum: 14.07.2013 Zdroj: SNM
Na základe rozhodnutia MKSR je vstup do kaštieľa KAŽDÚ PRVÚ NEDEĽU v mesiaci voľný (najbližšie 4. august 2013).
Vstupy v týchto termínoch sú hodinové od 9.30 do 17.30, so začiatkom o: 9.30, 10.30, 11.30, 12.30, 13.30, 14.30, 15.30, 16.30, 17.30 hod.
|
| viac... |
|
Dátum: 14.07.2013 Zdroj: SNM
KAŠTIEĽ BETLIAR - PREHĽAD VSTUPOV - Júl - august:
denne od 9.30 do 17.30 hod. (začiatok posledného vstupu).
pondelok: vstupy so začiatkom o 11.00, 12.30, 14.00, 15.30 hod.
utorok - nedeľa: vstupy so začiatkom každú polhodinu
(9.30, 10.00, 10.30, 11.00, 11.30, 12.00, 12.30, 13.00, 13.30, 14.00, 14.30, 15.00, 15.30, 16.00, 16.30, 17.00, 17.30 hod.)
V letnej turistickej sezóne prispôsobujeme počet vstupov aktuálnej návštevnosti jednotlivých expozícií.
KAŠTIEĽ BETLIAR
telefón: 0918 686 634, 058 798 3195
Kaštieľna 6,049 21 Betliar
e-mail: eva.lazarova@snm.sk
|
| viac... |
|
Dátum: 28.06.2013 Zdroj: NR SR
Ďakujem pekne pani predsedajúca, členovia vlády tu nie sú, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja v mene mojom a mojich kolegov Jána Mičovského, Branislava Škripeka a Mikuláša Hubu interpeloval ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, konkrétne v otázke Krásnej Hôrky.
Vážený pán minister, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vás dovoľujem podať interpeláciu vo veci hradu Krásna Hôrka.
Dňa 10. 3. 2012 o trištvrte na jednu popoludní zachvátil strechu hradu Krásna Hôrka požiar, ktorý sa nepodarilo spútať, až kým nespálil celú strešnú krytinu zloženú z drevených šindľov.
Hrad zo 14. storočia, ktorý je Národnou kultúrou pamiatkou od roku 1961 má svoje, má v svojej správe Slovenské národné múzeum, ďalej len SNM, ktorého generálneho riaditeľa a štatutárneho zástupcu doktora Rastislava Púdelku ste vymenovali na základe v konkurze, v ktorom ho vybrala komisia pod vedením šéfa sekcie kultúrneho dedičstva na Ministerstve kultúru Pavla Šimuniča, ešte počas vášho prvého funkčného obdobia v roku 2010.
Požiar, ktorý zdevastoval našu poprednú kultúrnu pamiatku sa rozšíril kvôli veľkému množstvu suchého trávnatého krytu a náletových drevín rastúcich v okolí hradu. Tieto mali byť odstránené v rámci bežnej starostlivosti o areál hradu, ktorú malo vykonať SNM pod vedením vášho nominanta, avšak zjavne sa tak nestalo. Je pravdepodobné, že keby nepodpálili trávnatý kryt pri nekontrolovanej manipulácii s ohňom malé deti a vznietil by sa z akejkoľvek inej, akejkoľvek inej príčiny z dôvodu absentujúcej údržby a protipožiarnych úprav krovín a porastov, bol by dôsledok pre hrad stále rovnako tragický. SNM však údržbu zanedbalo aj po požiari a bola to až Poisťovňa Generali Slovensko, akciová spoločnosti, ktorá dňa 15. 6. 2013 poradila, neskôr urgovalo výstavbu aktívneho hromozvodu a vyrúbanie náletových rastlín a kríkov v okolí, k tomu došlo zo strany správcu až 18. 6. 2013. 11. 3. 2012 riaditeľka múzea Betliar Eva Lazárová nahlásila poistnú udalosť do poisťovne dňa 14. 3. 2012. Expertná spoločnosť Inservis pre poisťovňu Generali Slovensko, akciová spoločnosť, stanovila predbežnú výšku škody na 8 miliónov eur, 7 miliónov eur na nehnuteľnosti a 1 milión eur na hnuteľný, hnuteľnom majetku. Dňa 20. júna 2012 ste však TA SR informovali novinárov, že škoda dosahuje výšku až 15 miliónov eur. Akiste uznáte, že medzi vami prezentovaným odhadom škody a stanovením expertnej spoločnosti je rozdiel takmer 100 % vo výške škody, číže v prípade, že by bol správny odhad expertnej spoločnosti, dal by sa opraviť na sumu 15 miliónov eur hrad dvakrát. Komisia SNM po vylúčení uchádzača s najnižšou cenou z formálnych dôvodov vybrala dňa 28. 8. 2012 uchádzača Mariána Fifíka, bytom Vyšná Slaná 199, 049 26 Vyšná Slaná. S ktorým bola dňa 19. 10. 2012 uzavretá zmluva o dielo číslo SNM-L-ZOD-2012/3177 na celkovú čiastku 2 057 054 eur. Touto zmluvou sa mala uskutočniť prvá fáza opravných prác, ktorá mala byť uskutočnená do 1. 3. 2013.
Napriek tomu, že vylúčený uchádzač podal námietky na úrade pre verejné obstarávanie, ten svojim rozhodnutím odňal námietkam odkladný účinok z dôvodu verejného záujmu na urýchlenej oprave hrade a preto mohli byť práce zhotoviteľom zmluvy o dielo uskutočňované už od októbra 2012 tak, aby došlo k ukončeniu prác do 1. marca 2013. Nestalo sa tak a od tej doby bola zmluva rozšírená až o tri dodatky. Z ktorých každý posúva dátum ukončenia prvej fázy opravných prác a to v konečnom dôsledku dodatok tri zo 14. 6. 2013 až na 30. 11. 2013. Toto je viac ako dvojnásobné predĺženie lehoty, ktorý mal zhotoviteľ na ukončenie prvej fázy opravných prác.
Pán minister, podľa medializovaných informácií po požiari hradu stráca obec Krásnohorské Podhradie z dôvodu výpadku príjmov z cestovného ruchu za jeden rok 35 tisíc eur. Situáciu zhoršuje aj fakt, že v okrese Rožňava dosahuje nezamestnanosť takmer 30 %, čo je najviac na východnom Slovensku. Turisticky atraktívny hrad Krásna Hôrka bol jednou z mála príležitostí ekonomickej aktivizácie regiónu a momentálne sa meškaním dodávateľa a akceptáciou tohto správania zo strany SNM a ministerstva kultúry predlžuje tristná agónia nezamestnanosťou zmietaného gemerského regiónu. Dochádza ku škodám ekonomickým, kultúrnym a sociálnym.
Pán minister, ostáva pre nás záhadou, prečo výberová komisia, ktorá má dôveru riaditeľa SNM a tej požíva zase vašu dôveru, vybrala 28. 8. 2012 uchádzača Mariána Fifíka napriek tomu, že ten je živnostníkom, ktorý nie je schopný platiť ani svoje odvody do Sociálnej poisťovne, tá k 30. októbru evidovala jeho nedoplatok 360 eur a pán Fifík mal nedoplatky aj pred prihlásením do súťaže, ktoré tesne predtým vyrovnal. Obec Vlachovo, kde spomenutý Marián Fifík realizoval projekt opravy vojenského mlynu, vo svojich zápisniciach z obecného zastupiteľstva eviduje viacero jeho pochybení, čo sa týka kvality a dochvíľnosti jeho práce. Nechápeme, ako mohol tento dodávateľ následne získať zákazku takýchto rozmerov a pritom nikto nepredvídal, že zopakuje svoje predchádzajúce pochybenia, týkajúce sa dochvíľnosti a ukončenia prác.
Ako vidíme z dodatkov, stalo sa tak aj v tomto prípade a ľuďom z gemerského regiónu sa takto vzďaľuje deň kedy uvidia opäť zrekonštruovaný svoj kultúrno-historický klenom, ktorým Krásna Hôrka bezpochyby je.
Situáciu dokresľuje fakt, že riaditeľ SNM, ktorý požíva vašu dôveru, si ako radcu pri obstarávaní najal pána René Bábela, ktorý má za sebou úspešné pôsobenie v akciovej spoločnosti Hotely mládeže Slovenska, kde v roku 1994 podpísal bez verejného výberu zmluvy na prenájom 5 hotelov, pričom jeden z nich prenajal Spoločnosti ERPA, s. r. o. patriacej bratom Eduardovi a Róbertovi Diničovcom. Obaja bratia patrili k skupine organizovaného zločinu, čo potvrdila v roku 2007 sudkyňa trestného senátu bratislavského krajského súdu v kauze vydierania bratislavských podnikateľov. Vláda istôt, ktorej ste súčasťou, sa rada označuje ako vláda bez káuz. Keď pozeráme na skutkový stav tohto prípadu máme pocit, že sa jedná o sled káuz, nie o jednu kauzu. Z uvedených faktov nemáme dojem, že by sa SNM snažilo o najrýchlejšie a najhospodárnejšie opravenie hradu Krásna Hôrka.
Napríklad posledný dodatok zmluvy vychádza z technickej nemožnosti dodržania zmluvného termínu ukončenia diela zmeneného dodatku číslo jedna a číslo dva, ktorá bola zhotoviteľom preukázaná podľa príslušne ustanovením zmluvy v znení jej dodatkov. Podľa informácií, zverejnených v zmluvných dodatkoch, sa jedná o problém so zlým naprojektovaním opravných prác, kedy projektanti nerešpektovali realitu a ich projekčné rozvrhnutie opravných prác v prvej fázy nie je uskutočniteľné bez vykonania práce, ktoré sú zaradené do druhej fázy. Nechápeme, prečo riaditeľ SNM vložil svoju dôveru do rúk projektantov, ktorí nevedia uchopiť realitu v logickom slede. Problémy s navrhovaným riešením projektu boli podľa našich informácií prezentované už na obhliadke niekoľko mesiacov po požiari, ktorej sa zúčastnilo šesť uchádzačov, firiem a rovnako boli prezentované aj na rokovacom konaní, ktorého sa zúčastnili štyri firmy. Zdá sa nám podozrivé, ak inštitúcia, ktorá navonok prezentuje rýchle a úsporné riešenie rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka, použije informáciu o zlom nastavení projektu až 14. 6. 2013, teda až rok po tom, ako je mala od uchádzačov k dispozícii. Rovnako sa nám zdá podozrivé, že dodatkom sa riešia práce, ktoré mali byť vysúťažené až v druhej fáze opravných prác. Podľa vyjadrení účastníkov obhliadky a rokovacích konaní pri vhodnom nastavení projektu by práce na dolnom a strednom hrade mohli byť ukončené v decembri minulého roku. Majúc na mysli a srdci blaho gemerského regiónu a ochranu a zachovanie slovenského kultúrneho dedičstva sa na základe vyššie uvedeného na vás obraciame formou tejto interpelácie a dovoľujeme si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok.
Po prvé, z akého dôvodu SNM Múzeum Betliar zanedbalo údržbu suchých tráv a náletových drevín v okolí hradu pred a po požiari hradu Krásna Hôrka až do dňa 18. 6. 2013, teda takmer tri mesiace po požiari.
Po druhé, akým spôsobom a na základe akých faktov prišlo SNM a ministerstvo kultúry k odhadu škody vo výške 15 mil. eur. Prečo je takmer dvojnásobný rozdiel medzi týmto odhadom a znaleckým posudkom, ktorý si nechalo vypracovať SNM a bol doručený poisťovni dňa 12. 9. 2012, t.j. posudok, v ktorom je odhadnutá výška škody na objeme hradu 7 633 255,04 eur na zbierkových predmetoch 349 159 eur a škoda na pomocnom inštalačnom materiáli vo výške 79 711,23 eur.
Po tretie, platilo SNM za služby údržby hradu Krásna Hôrka tretej osobe? Ak áno, prečo nezahŕňali služby odstránenie suchých tráv a náletových drevín v okolí hradu?
Po štvrté, prečo SNM prizvalo externého radcu na verejné obstarávanie a nepokúsila sa využiť napríklad služby odborníkov na obstarávanie rezortu kultúry, ktorí majú s väčšími verejnými obstarávaniami skúsenosti a za externého radcu zvolila človeka so spochybniteľnou minulosťou.
Po piate, prečo SNM akceptovalo návrh projektu, ktorý nerešpektoval logický sled stavebných prác a zadelil práce, bez ktorých nie je možné pri súčasnom nastavení projektu končiť práce na prvej fáze opravných prác až do druhej fázy projektu?
Po šieste, prečo SNM podpísalo až tri dodatky so subjektom, ktorý si neplní svoje finančné záväzky a s ktorým mali už v minulosti verejné korporácie, napríklad obec Vlachovo, problémy s dodávkou a prečo SNM s týmto subjektom neukončilo zmluvu?
Po siedme, aké kroky podnikne ministerstvo kultúry, aby zamedzilo ekonomickým, kultúrnym a sociálnym škodám, ktoré už v tomto momente nastávajú v gemerskom regióne z dôvodu oneskorenia prvej fázy práv opravných prác na hrade Krásna Hôrka?
Po ôsme, aký je podrobný rozpočet projektu v prvej fáze opravných prác hradu Krásna Hôrka so zahrnutím prvým, druhým a tretím zmluvným dodatkom? Nemáme na mysli krycí list ani rekapituláciu, ale kompletné rozpočtové údaje.
Po deviate, vo svetle prezentovaných skutočností, ktoré naznačujú nedostatok kompetencií v časovom riadení projektu a nedostatočné finančné, technické a personálne zabezpečenie na strane súčasného dodávateľa neuvažujete nad vypovedaním zmluvy a znovu zadaním projektu, najmä s cieľom rýchleho a hospodárneho ukončenia prác, ktorých termín sa už trikrát dodatkom posunul a v súčasnosti prekračuje pôvodne stanovený termín dvojnásobne?
S úctou Ján Mičovský, Martin Fecko, Branislav Škripek a Mikuláš Huba. Ďakujem pekne.
|
| viac... |
|
Dátum: 14.05.2013 Zdroj: SNM
NOC MÚZEÍ A GALÉRIÍ v KAŠTIELI BETLIAR - 18. máj 2013, sobota
Otvorené: 18. 05. 2013, 9.30 – 23.00 h, prvý večerný vstup 18.00 h, posledný vstup 22.00 h
►Program:
Návštevníkov múzea pozývame na večernú prehliadku kaštieľa v sprievode lektorov v dobovom oblečení s lampášikmi. Osviežením expozície bude zmenená a obsahovo ucelenejšia História rodu a kaštieľa Andrássyovcov, ktorá je umiestnená na prízemí kaštieľa. Pripravená je aj mimoriadna výstava zo zachránených zbierkových predmetov z hradu Krásna Hôrka a zbierkových predmetov, ktoré návštevníci majú možnosť vidieť iba v tento výnimočný deň. Tajomnú atmosféru dotvorí slávnostné osvetlenie.
Tých najmenších čaká tradičný Detský kútik s maľovaním na tvár a netradičné stánky, kde sa deti budú môcť oboznámiť s tvorbou stredovekých listín, erbových pečatí a na pamiatku si z dobovej predlohy vyrobia amulet. Detský kútik bude k dispozícii od 15.00 do 17.30 hod.
Náladu spríjemní pripravovaný klavírny koncert nadaných detí z Ľudovej školy umenia z Rožňavy so začiatkom o 20.00 hod. v autentických priestoroch kaštieľa Betliar.
Tešíme sa na stretnutie!
|
| viac... |
Strana: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 |
Reklama
|