Moja odozva...

Ahoj,
reagujem na príspevok, kt. bol na Tvojej webstránke uverejnený dňa 12.02.2009, skopírovaný nižšie:

Nad usadlosť pod pyšným hradom Krásna Hôrka sa postupne začínajú sťahovať čierne mraky, ktoré sú predzvesťou prichádzajúcej búrky. V obci, ktorá má približne 2500 obyvateľov, každý tretí človek býva v tzv. rómskej osade, na terajšie pomery vo veľmi zaostalých podmienkach a na cudzích pozemkoch. V takejto osade spôsob života určuje, najmä rozšírená reprodukcia jej obyvateľov, keď za päť rokov tu pribudne asi sto detí, pre ktoré sa nevytvárajú vhodné podmienky pre ich ďalší kvalitný život. V obci Krásnohorské Podhradie preto vzniká ohnisko napätia, tak ako medzi čiernymi mrakmi a zemou pred príchodom zničujúcej letnej búrky. V obci už pred 10 rokmi mali začať stavať, hlavne v tzv. rómskej osade sociálne byty s nižším štandardom a to namiesto nelegálnych domov a rôznych chatrčí. Na tieto byty mohla obec dostať od štátu aj príslušné dotácie, ale túto príležitosť trestuhodne nevyužila, lebo nebola schopná cez svoje orgány pre takúto výstavbu zabezpečiť platný územný plán obce. Krásnohorské Podhradie má každoročne k dispozícii tzv. koláč, ktorý dostáva od štátu formou peňazí z podielových daní a tak mohla bez problémov v rozpočte prideliť alikvotnú časť približne 4 miliónov /800x5.000,-Sk/ na výrazné vylepšenie infraštruktúry tzv. rómskej osady a jej priľahlých častí, ktoré sú značne zdevastované. Orgány obce nekonajú tak a prideľujú im len omrvinky z tohto koláča, čo je neprípustné. Preto oprávnene kladieme otázky, my ostatní obyvatelia obce, že kto je za takéto hospodárenie v obci zodpovedný a to nielen politicky, no možno aj trestnoprávne. Vychádza zo zákona jednoznačná odpoveď – je to starosta obce a jeho zástupca, ktorí v tandeme riadia a kontrolujú obec už asi 20 rokov. Alarmujúci stav v tzv. rómskej osade a jej priľahlých územiach obce je v prvom rade ich vysvedčením o činnosti v obci. Dúfajme že obyvateľov Krásnohorského Podhradia pred zničujúcou búrkou „osvieti" Slnko, hlavne pre budúcimi voľbami obecnej samosprávy a uvedených pánov pošlú tam, kde tam už dávno svojou činnosťou patria. Potom im už nepomôže ani „sebachvála" v občasníku „Život pod hradom", ktorý nás už od roku 2006 stál približne 250.000,-Sk a činnosť jeho šéfredaktora tiež asi 25.000,-Sk. Orgány obce by svojich obyvateľov o dianí v obci mali zo zákona informovať bezodplatne.

Tu je reakcia, alebo príspevok do diskusie, akokoľvek to už nazveš:

Neviem na čí príspevok, ale reagujem.
Začnem od konca, o "občasníku" s názvom "Život pod hradom". Orgány obce, resp. redakčná rada alebo tvorcovia a prispievatelia tohto - nazvala by som skôr dvojmesačníka - nás informujú bezplatne. Veď tieto "listy o živote pod hradom" sa dostávajú do našich schránok bezodplatne. Teda si ich nekupujeme. Na margo nákladov uvediem iba, že je podľa mňa logické, že treba nejaké koruny (teraz už eurá) na to aby vôbec vznikli, aby ich niekto na papier vytlačil.
A sebachvála? Možno, ale skôr by som povedala, že je ladený do určitého tónu a to preto, lebo autormi článkov sú vždy tí istí prispievatelia, či už sa jedná o členov redakčnej rady alebo nie.
Namieste je skôr otázka, prečo sú stále prispievateľmi tí istí, majú nedostatok podnetov, alebo si z abnormálneho a nezvládnuteľného množstva príspevkov od občanov nevedia vybrať. Je ich snáď toľko, že by bolo treba rozšíriť tieto "listy" o ďalšie listy? Vari si snáď z toho množstva vyberajú vážne iba tie pozitívne ohlasy? Alebo sa jedná o nezáujem jednotlivcov o záujmy verejné? Niečo pravdy bude tam aj tam? Áno, zmeniť trochu štýl a obsah by sa mohol, aj keď sa v nich deklaruje, že majú funkciu mapovať dianie v obci, ak by však tieto listy zanikli, bola by to škoda.
Je fajn otvoriť diskusiu, ale iba vtedy ak je diskutujúcich viac, ak sa vypočujú rozličné názory ak sa vytvoria kompromisy, ak z nich vychádzajú riešenia a konkrétne činy ako jej dôsledok. Koľko je ľudí, ktorí si túto diskusiu prečítajú, prispejú do nej? Určite je mnoho užívateľov internetu ale koľko ich je v Krásnohorskom Podhradí? A koľko asi je ich medzi tými, čo majú chuť niečo zmeniť? Niekde začať treba, to určite, niekto musí byť spúšťačom iniciatívy, samozrejme, ale čo ďalej? Nestane sa z diskusie mlátenie prázdnej slamy?
Naša obec má množstvo problémov, tak ako aj ostatné na Slovensku, niektoré možno pálčivejšie, možno vypuklejšie a niektoré aj alarmujúce, ako sa v príspevku píše a určite o nich treba hovoriť a to poriadne nahlas. Akurát by to nemali robiť 1 až 2 jedinci.
Dotknem sa aj inej témy v liste/príspevku - fajn, starosta obce a zástupca... sú tu roky. A poslanci? Tiež je zopár mien, ktoré sa skloňujú každé štyri roky. A to potom už nie je tandem. Viete, čo približne znamená slovko POSLANEC? "Poslali" - (zvolili) - sme svojho zástupcu niekam a poslaním tohto jedinca je zastupovať nás pri rozhodovaní v zastupiteľskom zbore. Preto sú namieste aj iné otázky.
A ešte niečo - kritika je tu potrebná ako soľ, ale ak má byť konštruktívna, musí okrem iného aj mať určité reálne základy. Preto by som v súvislosti s verejnými finančnými prostriedkami nepoužila slová asi a približne. Skôr by som si z OÚ najprv vyžiadala v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z.o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov o slobode podklady, ktoré ku kritike potrebujem. Teda presne aký objem financií a kam "šiel" a potom by to bolo o niečom inom, možno aj o trestnoprávnej zodpovednosti. A to sa týka nakladania s verejnými financiami celkovo. Tak, ako sa to týka aj ostatných informácií. Pretože podľa ústavy SR musia štátne orgány konať tak ako ustanovuje zákon. Nielen obyčajný ľud.

Rómska otázka? Nevyriešime ju zo dňa na deň. A už vôbec nie v tejto obci. A najmä preto lebo sa roky rokúce vôbec neriešila. A tiež preto, lebo sa dôsledky ich nútenej - roky trvajúcej asimilácie nedajú vyriešiť šmahom ruky. Asimilácia konkrétne znamená (okrem iného) postupné splynutie s väčšinovým obyvateľstvom. Tak si neviem predstaviť ako by sme reagovali napr. my občania maďarskej národnosti, keby nás niekto nútil "splynúť" ako kultúrne, tak aj etnicky s "väčšinovým obyvateľstvom".
Rómom bol zakázaný kočovný spôsob života, ktorý im bol tak blízky. Čudujeme sa potom, že si stavajú chatrče bez povolení? Ináč, otázky vlastníckych vzťahov k pôde, na ktorých sa nachádzajú rómske osady neboli a nie sú poriadne vysporiadané ani v iných obciach. Kľudne by som Vás mohla odkázať na viacero webstránok, kde je táto problematika dopodrobna rozobratá.
Sme si vôbec vedomí toho, čo vyjadrujeme tým pojmom "rómska otázka"? Fenomén tých cigánskych/rómskych osád? To kradnutie dreva z lesa? A čo myslíte, ešte nikdy si žiaden "gádžo" od nich nekúpil lacné drevo? Buď je to tabu o tom nahlas hovoriť, alebo sa jedná o strach? Už Vás niekedy napadlo, prečo sa odmietajú prispôsobiť spoločnosti v ktorej žijú?
Podľa môjho názoru však máme voči Rómom obrovské predsudky. Pretože nie je Róm ako Róm, tak ako nie je ani biely ako biely. Počas svojho pobytu v zahraničí som zažila predsudky voči cudzincom na vlastnej koži, takže viem, o čom hovorím resp. píšem.
Nechajme ju ale tak, rómsku otázku, veď sa zas začne vyťahovať a riešiť s prichádzajúcimi voľbami.

Späť k téme, čo sa tu neurobilo. Neustálym opakovaním toho, čo všetko by v obci mohlo byť a nie je, sa možnosti späť nevrátia. Ešte stále je tu však možnosť čerpať rôzne granty a nenávratné príspevky z EÚ, ešte stále je šanca ich dostať. Ak sa nenájde v obci nikto šikovný a situácie znalý, stále existujú renomované a na trhu roky pôsobiace firmy, ktoré dávajú dokopy projekty a garantujú ich schopnosť prejsť byrokratickou mašinériou.
Je evidentné, a v tejto obci viac ako kdekoľvek inde, že každý by mal začať sám od seba. Tým sebapoznaním by dospel k ďalšiemu stupňu, kde by zistil, že ak spojíme svoje sily, ak každý pridá do mlyna svoj kúsok, vtedy sa to mlynské koleso pohne a začne sa točiť v prospech verejného dobra.
Čo v obci nie je a mohlo by byť, by sme mohli vyratúvať donekonečna - služby pre turistov (bankomat možno, platobné terminály možno), lepšie označenie historických pamiatok, ktoré tu máme, na ploche pod hradom aj nejaké iné lákadlá ako tam boli doteraz, vytvorenie kultúrnej tradície - ako napr. Hradné hry ale pravidelnej, poriadok a cesty v inom ako zúfalom stave a takto by sme mohli pokračovať. Mohli. Donekonečna a bez prestania.
Prečo nemáme tak, ako v iných turistami hojne navštevovaných miestach to, čo láka turistov? Najviac ich cestuje za dobrou kvalitou s prijateľnou cenou! A vieme to ponúknuť? Čo takto miestna a regionálna kultúra? Možno zabíjačkové hody? (určite by nemali úspech iba u miestnych športovcov a ich sponzorov). Možno kultúrne akcie? Možno prezentácia tradícií, remesiel? Máme nádherný priestor pod hradom, objekt dávnych súdnych sporov, v letných mesiacoch by sa dal využiť na kultúrne aktivity aj s týždennou pravidelnosťou.
Čo takto vidiecka turistika a agroturistika - to nám niečo hovorí? Lebo by malo.
Nemáme medzi staršími spoluobčanmi pamätníkov, čo si ešte spomenú na posledných členov grófskej rodiny, staré fotografie zapotrošené po domoch? Potenciál tu je, voľa nie.
Ale toto všetko tu ešte stále môže byť. Treba sa však k dedičstvu, ktorého sa nám od histórie dostalo, postaviť trochu ináč a nie sa iba hrdiť tým, že máme v obci hrad. Hrad stojí na kopci nad obcou a nepatrí nám, patrí predovšetkým verejnosti a my by sme sa mohli tešiť, že tú verejnosť ešte neprešla chuť sa k nemu dostať. Mali by sme sa tešiť, že je v stave akom je a z toho by sme mali ťažiť. A že tu nestojí iba táto pamiatka ale aj svetoznáme Mauzóleum i zabudnutá Galéria. Aj tam, kde takýto potenciál nemajú, sú schopní vyťažiť z turistického ruchu oveľa viac, ako táto obec za všetky tie roky dokázala. Mali by sme rozmýšľať, ako si klientelu tu udržať, pretože ešte aj v časoch ekonomickej krízy by nás cestovný ruch a všetko čo je s ním spojené mohlo držať nad vodou. Ale to by sme museli všetci spoločne chcieť.
Na rozdiel od prispievateľov, či už na internete, či už v občasníku sa ja pod svoj názor smelo podpíšem.
Katarína Prékopová

Reklama