Krásnohorské Podhradie

         Dejiny obce siahajú do obdobia ranného stredoveku, do obdobia, kedy územie vlastnili Ákošovci (neskôr Bebekovci). Dejiny malej osady úzko súvisia s hradom Krásna Hôrka a jeho dejinami a dejinami jeho majiteľov. Po viac než 200 rokoch Bebekovskej „vlády“ nad rozsiahlym územím sa ujali hradného panstva v roku 1578 Andrássyovci. Obec však žila a vyvíjala sa v tieni stredovekého hradu. Archívny materiál spomína Krásnohorské Podhradie len kúsok, jednou zo zmienok je súčet usadlostí v obci z roku 1427. Podľa tejto správy bolo v dedine 67 usadlostí. Po moháčskej bitke a porážke uhorských vojsk tureckými nastali ťažké časy aj v Gemeri. Dedina bola v rokoch 1569 a 1570 vypálená Turkami. V roku 1642 sa obec napokon definitívne dostala do dedičného vlastníctva Andrássyovcov a v roku 1757 bola vyhlásená za poľné mesto – mezeó város.

         Pokojnejšie, či búrlivejšie dni sa v obci odohrávali v úzkej náväznosti na dianie v hrade. Každopádne však spolužitie obce s hradom možno označiť za pokojné, dokonca Andrássyovci výrazne podporovali svojich poddaných, čo sa výraznejšie prejavilo v 19. storočí.

         Najstaršou dokázateľnou stavbou v dedine je rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, ktorý sa spomína už v 30tych rokoch 14. storočia. Pôvodne gotický kostol bol v priebehu storočí niekoľkokrát prestavaný, naposledy v roku 1787 v duchu panujúceho klasicizmu. Z gotickej stavby sa zachovala svätyňa s polygonálnym uzáverom a gotickou sieťovou klenbou s jednoduchými ihlanovými konzolami. Na severnej stene svätyne sa nachádza aj pôvodné kamenné pastofórium. Gemer je mimoriadne bohatý na stredovekú nástennú maľbu. Krásnohorské Podhradie má všetky predpoklady na to, aby sa v kostole našli rozsiahlejšie cykly stredovekých fresiek, tak ako to je kostole v Plešivci, Štítniku, Chyžnom a i. Malý kus, ktorý však vypovedá o vysokej kvalite a zručnosti majstra sa podarilo odkryť na severnej stene lode kostola. Z pôvodného zariadenia sa však nezachovalo takmer nič, pretože kostol bol v roku 1895 za výdatnej podpory grófa Dionýza Andrássyho opravený a interiér doplnený neogotickými oltármi. Na túto obnovu upozorňuje rozmerný maľovaný nápis s erbom do nátora obnovy na víťaznom oblúku.

         Stopy dobročinnosti grófa Dionýza a jeho manželky Františky sú v obci jasne badateľné. Hovorí o tom aj rozmerná pamätná tabuľa v lesíku za obcou z roku 1898. Pripomína založenie dôchodkového fondu pre zamestnancov andrássyovského veľkostatku.

         Po smrti veľkodušnej Františky sa Dionýz snažil vytvoriť v okolí Rožňavy čo najsilnejší kult jej pamiatky. V Krásnohorskom Podhradí to pripomína Františkino námestie v strede dediny. Čierny obelisk z roku 1903 v malom parčíku nápismi v maďarskom jazyku oslavuje grófku Františku a jej dobré skutky.

         Hneď oproti Františkinmu námestiu stojí budova galérie grófa Dionýza Andrássyho. Popri hrade a mauzóleu je skutočnou pýchou dediny. Dionýz Andrássy patrí medzi najvýznamnejších zberateľov svojej doby, ktorý zbieral súčasné umenie. Rozhodol sa pre svoju zbierku vyše 140 obrazov postaviť samostatnú obrazáreň. Secesná budova bola postavená podľa projektov Dr. Hültl Dezső-a, ktorý pôsobil v Budapešti ako profesor architektúry. Budova s centrálnym pôdorysom gréckeho kríža a presklennou strechou slúžila ako obrazáreň len do Dionýzovej smrti v roku 1913 a bola sprístupnená širokej verejnosti. Po jeho smrti sa diela na základe grófovej poslednej vôle dostali do Budapešti. Krásnohorčania mali možnosť obdivovať diela takých umelcov ako boli Böcklin, Stuck, Kaulbach, Lenbach, či Pállik. Po zrušení obrazárne budovu do roku 1945 využívala rodina Dionýzovho synovca grófa Lajosa Maldeghema, ktorá obývala malú kúriu hneď vedľa galérie. Po ich odchode bola táto krásna budova využívaná neprimeraným spôsobom ako stajňa, či sklad Jednoty. Až po prevrate začiatkom 90tych rokov 20. storočia sa obnovila činnosť galérie v správe Baníckeho múzea v Rožňave. Bohužiaľ z pôvodných zbierok sa v galérii dnes nachádza len jeden obraz – portrét grófa Dionýza Andrássyho od G. Paperitza zo začiatku 20. storočia, ostatné diela sú zo zbierok SNM – Múzea Betliar. Výnimku tvorí len veľká historická olejomaľba z roku 1884 od významného maliara Františka Paczku. Obraz zachytáva drámu svadobnej noci vodcu Hunov Attilu a jeho krásnej manželky germánskej princeznej Ildikó, ktorá ho pravdepodobne zavraždila. Obraz daroval mestu Rožňava gróf Gejza Andrássy a dlhé roky krášlil jeho radnicu. Dnes patrí k atraktívnym, turisticky vyhľadávaným umeleckým dielam. Na severnej stene budovy sa nachádza pozoruhodný majolikový neorenesančný reliéf predstavujúci Mater Dei (Matku Božiu) v spoločnosti svätých. Reliéf vznikol pravdepodobne v slávnej Zsolnay porcelánke v maďarskom Pécsi v druhej polovici 19. storočia podľa renesančnej predlohy Lucu Della Robia.

© Július Barczi