Výročia

Dnes si pripomíname 266. výročie narodenia Antona Andrássyho - narodil sa 28.10.1742 v Rumanovej. Pochádzal z Monockej vetvy (Monok v Maďarsku). Študoval v Nitre a Košiciach. Roku 1760 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Bol učiteľom a roky noviciátu prežil vo Viedni. Po zrušení Spoločnosti Ježišovej sa vrátil na svoje panstvá v Krásnohorskom Podhradí, kde svoj čas zasvätil vzdelávaniu. Po založení rožňavského biskupstva roku 1776 sa stal členom kapituly a čoskoro veľprepoštom. Po odchode biskupa Antona Révayho do Nitry bol 17.12.1780 menovaný rožňavským biskupom a konsekrovaný na biskupa Karolom Szalbekom, spišským biskupom. Za prvú povinnosť považoval vykonať vizitáciu farností v rokoch 1781-1783. Vizitáciu prerušil, keď 20.04.1782, spolu s 11 ordinármi Uhorska navštívil pápeža Pia VI., krátko pred jeho odchodom z Viedne. Aj keď vonkajšie okolnosti neboli žičlivé, predsa sa mu podarilo zriadiť 20 nových farností, čím sa ich počet zvýšil na 87. Popritom sa biskup Andrássy staral o stavbu gymnázia a dokončil stavbu biskupskej rezidencie. Ako vzdelanec a mecenáš vzdelávania a školstva, položil základy biskupskej knižnice. Roku 1782 po útrapách františkánov so stavbou kostola im biskup Andrássy daroval a posvätil tri zvony s názvami sv. František, sv. Anton a sv. Peter z Alkanty. Diecéza však bola v kritickej hmotnej situácii, preto rozpustil biskupskú aulu, zastavil činnosť konzistória a utiahol sa do kláštora františkánov, odkiaľ s rovnakou starostlivosťou v rehoľnej chudobe až do smrti 12.11.1799 spravoval diecézu. V novembri si pripomenieme 173. výročie narodenia mecéna a veľkostatkára Dionýza Andrássyho, ktorý sa narodil 18.11.1835 v Krásnej Hôrke. Gróf Dionýz Andrássy (1835-1913), staviteľ mauzólea v Krásnohorskom Podhradí, bol posledným mužským potomkom mladšej - dlholúckej vetvy Andrássyovcov, jedného z najvýznamnejších rodov bývalého Uhorska a neskôr i rakúsko – uhorskej monarchie. Začiatkom 60. rokov 19. storočia sa mladý gróf počas viedenských štúdií zoznámil so svojou budúcou manželkou – Viedenčankou Františkou Hablawetzovou (1838-1902), dievčaťom meštianskeho pôvodu, dcérou Franza Hablawetza a Barbory Doslerovej...

Barna deľbu bodov nepripustil

Víťazstvo v stretnutie medzi Krásnohorským Podhradím a Margecanmi bolo dôležité predovšetkým z pohľadu udržania si kontaktu s čelom tabuľky. Všetko nasvedčovalo deľbe bodov. Domácim sa však zásluhou Barnu podarilo v hodine dvanástej dosiahnuť rozhodujúci gól.

Tabuľka po 12. kole

1.Gem. Hôrka 12 8 0 4 29:14 24
2.Smižany 12 7 1 4 39:24 22
3.Helcmanovce 12 7 1 4 23:10 22
4.Kr. Podhradie 12 7 1 4 28:25 22
5.Prakovce 12 6 2 4 28:19 20
6.Margecany 12 6 1 5 19:15 19
7.Hrabušice 12 6 1 5 26:23 19
8.Sp. Vlachy 12 5 3 4 18:14 18
9.Lok. Košice "B" 12 5 2 5 28:22 17
10.Jaklovce 12 5 2 5 15:22 17
11.Harichovce 12 4 2 6 20:26 14
12.Teplička 12 4 2 6 13:25 14
13.Koš. N. Ves 12 3 3 6 13:27 12
14.Nálepkovo 12 0 1 11 10:43 1

40. výročie ZŠ v Krásnohorskom Podhradí

Štyridsiatka v živote človeka je už zrelý vek dospelosti , keď už človek vybudoval svoje životné istoty , sociálne zázemie , ale je to aj vek keď si ešte môže stavať priority aj méty , ktoré chce reálne dosiahnuť . Štyridsaťročná škola už takisto stojí pevne zakotvená na zemi . Nesmie však zaháľať , je postavená zoči-voči novým výzvam , problémom , ktoré žiadajú odpovede .Naša škola má bohatú minulosť , za ktorú sa nikto nemusí hanbiť. Jej bránami vychádzali a vychádzajú osobnosti , ktoré majú jasný azimut a ktorí to aj nespočetnekrát svojimi štúdiami , zamestnaním i prestížou v živote dokázali. Sme radi , že sa ku nám hlásia.
Tento vek však už aj súčasne zaväzuje - všetkých dejateľov okolo našej školy. Zakladá nádej na ďalší rozvoj a skvalitnenie výchovnej i vzdelávacej činnosti . Nenecháva zaspať na vavrínoch poľaviť v úsilí edukácie . Naša alma-máter si tú pozornosť istotne zaslúži !

106. výročie umrtia Františky Hablawetzovej

Dnes 26. októbra si pripomíname 106.výročie umrtia Františky Hablawetzovej /26. októbra 1902 v Mníchove/. Jej manžela grófa Dionýza Andrássyho po smrti milovanej manželky ovládla ľútosť a hlboký smútok; no nesmútil len on, ale aj celé rožňavské okolie. Pre svoju manželku sa rozhodol postaviť samostatnú veľkolepú hrobku, v ktorej chcel byť tiež pochovaný po jej boku. Preto treba chápať stavbu mauzólea ako prejav nesmiernej vďaky a nikdy nehynúcej lásky k milovanej žene od úprimne smútiaceho manžela, ktorý napísal:

"Precítený hlbokými pocitmi veľkej vďačnosti, milosti a bezhraničnej lásky, požehnaným pozostatkom mojej drahej ženy a na dôkaz môjho večne trvajúceho žiaľu staviam tento panteón."

Projektovania stavby sa ujal hneď v roku 1902 budapeštiansky profesor architektúry Győző Czigler. Podľa jeho návrhov mala byť hrobkou jedna z bášt stredovekého hradu Krásna Hôrka alebo samostatná stavba na grófovom panstve. Dionýz však pred Cziglerovými návrhmi uprednostnil návrhy skupiny mníchovských umelcov. So stavebnými prácami sa začalo v marci v roku 1903 a hrobka bola aj s okolitým parkom postavená za jeden a pol roka. Presne na druhé výročie úmrtia Františky sa konal tzv. veľký krásnohorský pohreb, kedy boli grófkine telesné pozostatky prevezené z Mníchova a s veľkou slávou uložené do mauzólea. Dionýz prežil svoju manželku o 11 rokov, zomrel v roku 1913 v Palerme na Sicílii a tiež bol pochovaný v mauzóleu.

Projektantom mauzólea bol vtedy iba 28 ročný Richard Berndl (1875-1955), profesor na umelecko – priemyslovej škole v Mníchove. Stavbu viedol Eduard Schmucker, sochársku výzdobu exteriéru i interiéru vytvoril Max Frick, maliarske práce a návrhy na mozaikovú výzdobu sú dielom Karla Throlla, oltárnu výbavu spolu s ďalšími zlatníckymi prácami zhotovil Adolf Mayrhofer. Veľkú úlohu pri výstavbe mauzólea a riadení Dionýzovho panstva zohral István Sulyovszky. On vydával peniaze, rozdeľoval grófove dary a vytváral „kult Františky“ v kraji, ktorý prakticky nepoznala spolu s vďačnými Gemerčanmi, Zemplínčanmi, či Abovčanmi, tí sa o svojej dobrodinke dozvedali len z kvetnato napísaných novinových článkov.

Pohreb Františky Andrássyovej - 26. októbra 1904

26. októbra 1904 odprevádzal Dionýz svoju manželku na poslednej ceste z rožňavskej železničnej stanice do krásnohorského mauzólea. Bolo sychravé jesenné počasie a gróf kráčal za kočom s rakvou svojej Františky bez dáždnika, so sklonenou hlavou. Po veľkolepom obrade, ktorý celebroval arcibiskup Bubics, vniesli grófkinu truhlu do krypty, dnu ju sprevádzal už len Dionýz. Františku prežil o jedenásť rokov. Boli to roky hľadania, neustáleho spomínania, no predovšetkým konca jednej etapy našich dejín i dejín monockej vetvy rodu Andrássy. Celý grófov život sa točil okolo vedome, či nevedome budovaného kultu jeho zosnulej manželky. Okrem honosného mauzólea to bolo aj pietne múzeum na hrade Krásna Hôrka, ktoré malo pripomínať tú najcnostnejšiu ženu. V štyroch miestnostiach stredovekého hradu Andrássyovcov zhromaždil gróf všetko to, „čoho sa jej ruka dotkla a na čom spočinul jej pohľad.“ Vo Františkinom múzeu preto nájdeme drobnosti, ako je napríklad zátka zo šampanského z prvej manželskej večere, lístky na svetovú výstavu, rôzne suveníry z ciest, grófkinu peňaženku, jej šaty, topánky i pohárik, z ktorého krátko pred smrťou naposledy pila. Múzeum i s pôvodnými vitrínami z roku 1903 a tlačou vydanými inventármi je skutočne ojedinelým na našom území. Bohužiaľ v 50-tych a 60-tych rokoch 20. storočia bolo reinštalované a väčšina jeho exponátov bola umiestnená do depozitov, či jednoducho zničená. Medzi mnohými, dnes vo Františkinom múzeu nevystavenými predmetmi, boli aj doklady dobročinnosti grófskeho páru, ktorá po grófkinej smrti zintenzívnela. Dionýz zakladal sirotince, nadácie, múzeá i nemocnice pod menom svojej nebohej ženy.

Krásnohorské Podhradie - Margecany 2-1

Naše góly Peter Šándor a 2 minúty pre koncom Milan Barna.

Vydarený úvod vyniesol Podhradčanom víťazstvo

V stretnutí mužstiev z prehusteného stredu, kde sú minimálne bodové rozdiely, futbalisti Krh. Podhradia hostili tabuľkového suseda z Jakloviec. O domácom víťazstve rozhodla prakticky úvodná dvadsaťminútovka, počas ktorej si vytvorili dvojgólové vedenie.

Pozemkové úpravy / Krásnohorské Podhradie - lokalita Rómska osada

Krásnohorské Podhradie - Jaklovce 2-1 /2-0/

Góly za domácich: Šándor a Mišura